Na udalosť „Po Srnčej stope“, ktorá má už niekoľko ročnú tradíciu, sme tento rok boli pozvaní aj my ako súčasť programu a na spríjemne atmosféry. Samozrejme pozvaniu, sme neodolali a prišli sme predviesť aspoň niečo z našich schopností a našich šatníkov.
Najprv si však povedzme čo to o tejto skvelej udalosti, ktorá sa konala, ako aj po minulé roky, 6. januára a teda na sviatok troch králov.
Miesto konania bolo v okolí pohraničnej obce Skároš v nádhernom prostredí Slanských vrchov, ktoré tiež ukrývajú Havraní priesmyk (s ktorým ste sa mohli stretnút na našej letnej hre Corvus Terra).
O čo tam vlastne ide ?
Je to pochod, vhodný ako pre dospelých tak aj pre deti a mládež, po takzvanej „Srnčej stope“. Túra, ktorá smeruje od obce cez polia, lúky a les kde sa navštevujú krmidlá pre vysokú zver končí na lúke kde je pripravený pre účastníkov rôznorodý program, občerstvenie a tombola spojená s nemalou výhrou.
Výborný poľovnícky guláš tam čaká na každého účastníka pochodu, samozrejme sa tam nájdu aj iné tradičné pochúťky ako klobásky, jaternice, slanina, tlačenka, koláče, halušky a mnohé iné.
O to že by niekomu vysmädlo sa tam tiež báť nikto nemusel, na lúke boli rozmiestnené nádoby s horúcim čajom, ktoré boli priebežne doplňované. Pre tých, ktorí radšej niečoho rezkejšieho sa tam dalo zakúpiť aj varené víno, punč, medovina, pivo aj nejaké to pálenô.
V bohatom programe si každý našiel niečo čo ho bavilo a čo si rád vyskúšal. Bola to napríklad jazda na koňoch, zlaňovanie, streľba zo vzduchovky, ukážka dravého vtáctva či naša lukostreľba a šerm larpovými zbraňami.
Náš program
Ako ste čitali vyšsie, náš program zahŕňal historickú lukostreľbu na terč a bezpečný šerm mäkčenými larpovými zbraňami.
Napriek treskúcej zime a neutíchajúcemu vetru sme si svoje povinnosti splnili s úsmevom na tvári, keďže rozžiariť tvár dieťaťu je tou najlepšou odmenou. A veru tých tam bolo neúrekom, museli sme sa riadne obracať aby si mohol každý zastrieľať či zašermovat. Našlo sa aj zopár zahraničných turistov, pri ktorých sme si prevetrali naše jazykové schopnosti, či tie posunkové :)
Očakávali sme väčšinou len deti a mládež no ani dospelí si nechceli nechať ujsť takúto príležitost zaboriť šípy do terča predstavujúceho ich šéfa, či skoliť mečom ich neposlušné deti :)
Tieto húfy nadšencov sa nám taktiež podpísali na výbave, pár šípov tam ostalo na veky pochovaných no a tiež zbrane, ktoré si prešli nejednou bojovkou neboli v rukách detí schopné vydržať.
Napriek tomu sa nám táto akcia veľmi páčila. Nádherné prostredie a spoločnosť príjemných ľudí sú dôvody prečo tam radi zavítame aj budúci rok. Dúfame, že sa tam uvidíme.