Keď sa povie hraničiar, väčšina ľudí si predstaví Aragorna z Pána prsteňov, Minsca z hry Baldur’s Gate, Drizzta zo ságy Legenda o temnom hraničiarovi, alebo iného obľúbeného hrdinu filmov, kníh, či počítačových hier.
V modernej terminológii je považovaný za strážcu hraníc, alebo člena pohraničnej stráže. Vo fantasy literatúre, filmoch, či počítačových hrách sú hraničiari vykresľovaní, ako samotárske osoby putujúce krajinou.
Naša predstava
Rovnako ako všetko v združení, aj myšlienka hraničiara prešla dlhým vývojom. Osamelý hraničiar je osoba, ktorá sa herne vzdala svojho doterajšieho života, a jeho zvyžok venuje samote v prírode. Správa sa v súlade s prírodnými zákonmi a vie v nej žiť a prežiť.
Roku pána 2014, druhého splnu mesiaca, vznikla u nás skupina, ktorá si hovorí Havrani. Jedná sa o skupinu nadšencov, ktorí chcú svoje postavy hraničiara vyšperkovať na maximum. Učia sa spôsobom osamelého hraničiara,a le aj fungovaniu v skupine. Znalosť prírody, základy prvej pomoci, základy prežitia, rozvoj kreativity, disciplína, ….
Kostým
Kostýmovo sme sa inšpirovali tzv.: „Ithilien ranger“, z filmu Pán prsteňov. Následne sme jednotlivé prvky upravili pre naše potreby. Odev znesie nepriaznivé počasie ako dážď, sneh, či silný vietor. Je vyskladaný z častí tak, aby odolal horšiemu terénu, ale nebránil nám v pohybe.
Základnom kostýmu je dobrý materiál. Kostým hraničiara nie je niečo, čo si človek oblečie na 10 minút a potom to zo seba musí zhodiť. Odev musí byť vytvorený tak, aby sme v ňom vydržali bez problémov viac ako 10 hodín. Preto sme zvolili ľan, bavlnu, vlnu (alebo flauš), a kožu. Podstatné je mať na sebe viac vrstiev, ktoré sa dajú podľa potreby buď pridať, alebo ubrať. Všeobecne o oblečení platí, že vrstvy musia medzi sebou dýchať.
Košeľa a Nohavice
Základom je košeľa a nohavice. Tieto dve časti odevu prichádzajú do priameho kontaktu s telom. Teda je dobré zvoliť správny materiál. Spočiatku sme aj pre košeľu, aj nohavice používali jemnú bavlnu. Avšak tá po prepotení držala vlhkosť a nedýchala. Tak sme košele začali šiť z ľanu a nohavie z hrubej bavlny. Obe látky dýchajú.
Košeľa je šitá podľa klasického T-strihu. Jednoduchý návod: ako si ušiť košeľu. Ako základ to stačí. Zručnejší si vedia košeľu vylepšiť. Vložiť do podpazušia kliny pre lepší pohyb, atď. Je vhodné mať so sebou vždy aspoň dve košele pre prípad, že jedna sa prepotí, zašpiní, roztrhá, alebo inak zničí.
Nohavice sme šili podľa rôznych strihov. Paradoxne sa nám najviac osvedčilo okopírovanie starých širokých teplákových nohavíc. Sú pohodlné, a ľahko sa upravujú. Je vhodné nechať nohavice na spodu rovné. Netreba ich zúžovať. Na začiatok postačia jedny nohavice z hrubšej bavlny. Neskôr je dobré mať druhé, hrubšie nohavice do chladnejšieho počasia, ušité z vlny, alebo flaušu.
Pol-kabát, Tabard a Vesta
Ďalšie vrstvy slúžia ako základné ochranné časti jednotlivých partií tela. Pol-kabát je ušitý z vlny, alebo flaušu, Tabard tvoria dve vrstvy hrubšej bavlny a Vestu preferujeme koženú. Spolu vytvárajú na tele tzv „mikroklímu“, vďaka ktorej človeku nieje vonku zima, alebo príliš teplo. Všetky tieto časti je vhodné pred použitím v teréne patrične naimpregnovať. Osvedčil sa nám impregnačný sprej na textilnú obuv, ktorý je možné kúpiť v každej obuvi.
Pol-kabát je prvá z ochranných súčastí odevu. Oblieka sa priamo na košeľu. Jedná sa o dlhý „kabát“ bez rukávov, prípadne s odnímatelnými rukávmi. Jeho šírka by mala byť dostatočná, aby nebol na tele upnutý. inak bráni v dýchaní. Jeho dĺžka by mala siahať tesne pod kolená s rozparkom vzadu. Má chrániť stehná pred krovím, pŕhľavou, atď… Upína sa v predu gombíkmi, alebo šnurovaním.
Tabard je druhá ochranná vrstva odevu. Spočiatku sme ho vyrábali iba z jednej vrstvy bavlny. Teraz ho podšívame druhou. Jeho úloha je chrániť pred krovím, pŕhľavou, atď… hlavne rozkrok. Taktiež je to izolačná vrstva navyše, keď pri odpočinku človek sedí na tabarde, nie priamo na zemi.
Vesta je tretia ochranná, a vrchná vrstva odevu. Má za úlohu chrániť hrudník pred vetrom a dažďom. Mala by byť z kvalitnéj a pevnej kože. Nie však veľmi hrubej. Inak bráni v pohybe. Šírka vesty by rovnako ako pri pol-kabáte mala byť dostatočná, aby nebránila v dýchaní. Dĺžka vesty by mala siahať aspoň po rozkrok. Odporúčame ju pred impregnáciou ošetriť krémom na kožu. Ako zapínanie používame drevené gombíky, pracky, alebo šnurovanie.
Plášť a Kapucňa
Vrchné ochranné, maskovacie, či estetické vrstvy. Plášť a kapucňa tvoria najvrchnejšie časti odevu. preto je potrebné ich poriadne naimpregnovať, aby nepremokli v prípade daždivého počasia. Plášť používame vlnený, alebo flaušový. Kapucňu je dobré mať tiež buď vlnenú, alebo flaušovú, prípadne koženú.
Plášť je najdôležitejšia vrstva v chladnom, či daždivom počasí. Chráni pred vodou, vetrom, chladom a dobre maskuje v teréne. Plášte robíme buď vlnené, alebo tí, ktorí vlnu nevedia pozháňať, prípadne je pre nich drahá, postačia flaušové. Odporúčame použiť sivú s prímesou zelenej, hlavne fádnu (vyblednutú) farbu. Vyvarujeme sa čiernej. Čiernu je v noci poväčšine vidieť lepšie ako cez deň. Taktiež treba použiť strednú hrúbku látky, aby plášť nebol príliš tenký, ale zas ani príliš ťažký. Dobré je ho mať uspôsobený tak, aby z pod neho trčali iba členky. Ak je príliš dlhý, potom sa zachytáva všade, a robí zbytočný hluk. A zas ak je príliš krátky, tak neplní svoju ochrannú funkciu. Používame štandardizovaný polkruhový plášť, cca 150cm dlhý.
Kapucňa je druhý najdôležitejší prvok odevu v chladnom veternom či daždivom počasí. Skladá z dvoch hlavných častí. Prvou časťou je samotná kapucňa, ktorá tvorí pokrývku hlavy. Zo zadnej časti môže pokračovať cop, ale nemusí. Cop tvorí len estetickú časť, a popravde dosť zavadzia. Predná časť môže byť zošitá do tzv. tunelu, ale nie je to pravidlo. Tunel je vhodný do silného veterného počasia, aby „nefúkalo do tváre“. Druhou časťou je doplnková ochrana hrudníka a chrbtice. Je to ďalšia tepelná vrstva, ktorá má za úlohu aj odvádzať vodu v daždivých dňoch. Vyzerá ako malé poncho. Tieto dve časti sú zošité spolu a dohromady tvoria celú kapucňu. Kapucňa by nemala byť súčasťou plášťa, pretože plášť nieje vždy potrebné mať na sebe.
Pod kapucňou sa zvykne používať šatka okolo krku, ktrú v prípade horúcich slnečných dní používame ako ochranu hlavy pre úpalom.
Návleky, Nátepníky, Ramenné chrániče, Obuv
Často sa pohybujeme v teréne, a pracujeme so zbraňami, tak je dobré chrániť si ruky. Základnou ochranou rúk sú kožené návleky. Je to plát kože, ktorý je v jednom rohu pevne spojený a na zvyšnej časti je použitá šnurovačka. Celkovo tvorí tzv. „tunel“, do ktorého sa vloží ruka. Chráni pred drobnými poraneniami zápästia.
Druhou hlavnou časťou sú nátepníky. Ide o kožené jedno alebo dvoj-vrstvové pláty, ktoré chránia pred prípadnými zásahmi, ale hlavne spevňujú ruku. Na vonkajšej vrstve zvykne každý hraničiar nosiť svoj osobný symbol. Tvoria tiež estetickú časť kostýmu.
Treťou časťou sú ramenné chrániče. Táto časť nie je až tak povinná, ale veľmi pomôže. Taktiež chráni pri pohybe v zlom teréne, hlavne ramená a vrchnú časť rúk. Zvykne byť buď jednovrstvová, alebo dvojvrstvová.
Je dobré mať pri pohybe v teréne pevnú obuv. Nepreferujeme historickú obuv, ale ak niekto chce, nebránime. Mala by byť minimálne poloholeňová, nevýraznej farby. Odporúčame staré vojenské kanady, alebo niečo podobné. Je potrebné aby bola nepremokavá a držala členok pevný. Ak sa to k danej obuvi hodí, dá sa noha omotať tzv. ovinkami. Je to zväčša 5m dlhý, asi 8-10cm široký pás ľanovej, alebo inej pevnej látky. Základom k obuvi sú aj v letných dňoch hrubé ponožky. Na topánky zvykeneme kôli zvýšenej ochrane nôh a estetickosti z predu upevňovať plát kože.
Batoh, Žobradlo, Taštice, Mešce, Púzdra, Opasky
Každý z nás si potrebuje niekde uskladniť zopár vecí. Kostým ako taký nemá vrecká z dobrého dôvodu. Zavadzajú. Používame opasky, na ktorých sú upnuté taštice, púzdra, či mešce rôznych tvarov, farieb, ktoré môžu byť jednoduché, alebo zložitejšie, či zdobené. Najlepšou voľbou je mať tieto doplnky vyrobené z kože. Základné pravidlo: jeden opasok nikdy nestačí. Odporúčame mať taštice, mešce či púzdra na inom opasku ako zbrane.
Aj napriek tomu, že používame taštice, rôzne púzdra, či mešce upevnené na opasku, potrebujeme so sebou často odniesť naraz o niečo viacej vecí. Do mešca sa určite nezmestí náhradná košeľa, či bochník chleba. Na rôzne menšie veci, jedlo a podobne, sa hodí použiť obyčajné žobradlo, čo je v podstate zošitý obdĺžnik látky prevesený cez rameno. Na viac vecí, hlavne náhradné oblečenie už je potrebný batoh, alebo tzv snapsack, čo je vlastne uzatvárateľné vrece s popruhom cez rameno.
„Stolovanie“
Drevená miska, drevená lyžica, malý príručný nôž, a látková utierka. Oplatí sa aj malý kotlík(0,5-1l max), v ktorom sa dá ohriať voda, alebo jedlo. Ako základ pre prípravu jedla to postačí. Drevenú misku a lyžicu je možné si zakúpiť na trhoch. Príručný nôž s drevenou rúčkou sa dá zadovážiť taktiež na trhoch, v špecializovaných predajniach, alebo na internete. Tu sa fantázii medze nekladú. Je dobré ho mať uložený v púzdre. Dôležitosť látkovej utierky spočíva v tom, že sa do nej dobre balí napr chlieb. A taktiež sa ňou dá všeličo utrieť. Určite neodporúčame brať so sebou hlinené či porcelánové misky, taniere, alebo niečo čo sa dá rozbiť.
Na prenos vody je dobrá čutora, alebo mech na vodu. Vyvarujeme sa termoskám, plastovým, či skleneným fľašiam. Robia hluk a je z nich neporiadok. Je taktiež veľmi veľká pravdepodobnosť, že sa sklo, alebo termoska pri nechcenom páde rozbije. Kto chce, môže si zobrať cínový, alebo drevený pohár. Trasu zvykneme plánovať tak, aby sme minimálne raz narazili na prameň s pitnou vodou. Množstvo vody, ktoré si berieme so sebou z civilizácie je čisto individuálna záležitosť. Odporúčame však minimálne 1L na osobu.
Aby sme vydržali v teréne dlhší čas ako len pár hodín, treba mať so sebou aj niečo na zahryznutie. Ideálnym jedlom, ktoré zobrať so sebou je sušené, alebo údené mäso, slaninu, hrudku údeného syra, a nejaký chlieb, posúchy, či suché placky, možno nejakú zeleninu, cibuľu a pod. Toto všetko je treba starostlivo zabaliť do látkových obrúskov, aby medzi ostatnými vecami nenarobili neporiadok a nezašpinili nám napríklad ešte nepoužitú košeľu. Nedoporučujeme brať čerstvé mliečne výrobky, surové mäso, ani sladkosti, tobôž nie konzervy. Vyvarujeme sa taktiež plastovým obalom. Oplatí sa mať pri sebe sypaný, alebo sáčkový čaj.
„Prežitie“
Prvou neoddelitelnou časťou výbavy je pohotovostná lekárnička. Predsa len sa pohybujeme v teréne a opatrnosti nieje nikdy dosť. Mala by obsahovať minimálne základné obväzy, elastický obväz, dezinfekciu, prípadne lieky proti bolesti, alergii, či črevným problémom a tablety na čistenie vody.
Ohňový váčok je neoddelitelnou súčasťou výbavy. Pre prípady, keď potrebujeme rozložiť oheň, ohriať sa, alebo niečo si uvariť. Tvorí ho kresadlo, kremienok, zápalky máčané vo vosku (pre istotu), a suchý materiál (brezová kôra, suchá slama, voskovaná slama), obyčajná biela sviečka.
Ďalšie doplnky
Mnoho ľudí holduje fajčeniu. Keďže cigarety kazia atmosféru, rozhodli sme sa ich nahradiť fajfkami. Vo vačku fajčiara nesmie chýbať fajfkový tabak, zápalky, a nástroje na vyčistenie fajfky.
Ďalej sú to už len drobnosti, ale často je na nezaplatenie ich mať pri sebe. Lano, alebo dlhý špagát, kompas, náhradný pár ponožiek, či náhradné ovinky, ihlu a pevnú niť (odporúčame obuvnícku dratvu), hracie karty (osvedčili sa sedmové), drevené hracie kocky, deka, atď… V prípade nutného prenocovania odporúčame hamaku, závesnú sieť, alebo niečo podobné.
Zbrane a boj
Neoddeliteľnou súčasťou hraničiara je jeho výzbroj. Tá sa však nemusí nutne skladať z dlhého luku a krátkeho meča. Každý z nás sa špecializuje na iný typ boja s inými zbraňami, a tak sa navzájom v jednotke dopĺňame. Aj napriek tomu, že sa všetci špecializujeme na konkrétny typ boja a zbraní, väčšinou sa samotnému boju snažíme vyhnúť.
Nasledujúce zbrane sú používané iba ako rekvizity na manévroch a tréningoch. Na larpoch používame larpové zbrane.
Chcete sa k nám pridať? Kontaktujte nás.