Skároš, 20.8.2014 – Tmavá noc sa zniesla na Havraní priesmyk. V diaľke bolo počuť zlovestné hučanie hromu, ale obloha nad ním bola jasná. Veliteľ vyšiel zo svojho stanu a zahľadel sa do východného lesa.

“Hliadka sa ešte nevrátila?”
“Nie pane” odpovedal mu hraničiar na stráži.
“To je divné. mali sa vrátiť ešte pred zotmením”
Pár okamihov na to z lesa vybehli dve postavy. Bolo ich sotva vidieť, ale oko hraničiara je ostré a trénované. Veliteľ siahol po meči. Niečo nebolo v poriadku.
“Pane,” ozvalo sa skôr ako osoba vošla do svetla faklí.
“Ukľudnite sa! A povedzte čo sa deje”
“Pane, zvesti boli pravdivé. Našli sme telá. Telá roztrhané na kusy.”
Veliteľova tvár zbledla.
“A to nie je všetko pane. Nevideli sme nič, ale niečo tam bolo. Sledovalo nás to.”
“Matias! Zobuď mužov, rozostav hliadky, treba posilniť východnú hranicu lesa.”
Poručík sa otočil na päte a zmizol v tme. O pár chvíľ bola celá jednotka na nohách a pripravená čeliť čomukoľvek.

Ozval sa krik. Všetci zbystrili pozornosť a zaujali obranné vopred dohodnuté stanoviská.
Z lesa vybehla postava oblečená v divných handrách. Bol to muž, očividne z ďaleka. Priblížil sa ku svetlu a jeho tvár bola zaliata krvou.
Veliteľ vystúpil z tieňa.
“Čo sa stalo? Čo si videl? Čo tam je?”
Muž chvíľu váhal no napokon povedal “ZLO”. V tej chvíli sa stratil v tme akoby ho niečo chytilo a vtiahlo späť do lesa.
“Pripravte sa!”

Všetci hľadeli do východného lesa s pripravenými zbraňami, pripravení brániť havraní priesmyk svojimi životmi. Na zem padli prvé kvapky prichádzajúcej búrky…
“Najprv tí barbari zo severu, teraz niečo okupuje východný les, a ešte k tomu začne pršať. Toto bude dlhá noc” povedal poručík. Veliteľ si však len nasadil kapucňu na hlavu a ďalej potichu sledoval tmu pred sebou…